sobota 6. januára 2018

Keď sa debut nepodarí | Nebo na dosah

Autor – Jandy Nelson
Originálny názov – The Sky is everywhere
Vydavateľstvo – Slovart
Rok vydania – 2017
Počet strán - 352
Hodnotenie na Goodreads – 4,03/ 74 379

Anotácia
Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá), prezývajú ju John Lennon (nenávidí to), je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát) a nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey. Mala by smútiť a vyrovnávať sa so sestrinou smrťou, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan na škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže.

Príbeh Lennie je totálne šialený a neopakovateľný, plný epických prešľapov a kolosálnych trapasov, tínedžerskej lásky i nepredstaviteľného smútku. Povinná jazda pre každú babu, čo sa už niekedy zamilovala až po uši a pre každú fanúšičku Greenovej Aljaškya Chboského Charlieho!

***

Túto knihu som začala čítať raz asi pred dvoma a pol rokmi v angličtine. Veľmi ma nebavila, vďaka autorkinu poetickému štýlu písania mi angličtina prišla náročnejšia a tak som sa rozhodla počkať na slovenský preklad. Rozhodne som nečakala, že to budú odsúvať takmer tri roky, ale... stalo sa. A tak keď som si myslela, že sa už slovenskej verzie nikdy nedočkáme, držala som ju v rukách. Autorkine Slnko je totiž jednou z mojich najobľúbenejších kníh a hoci som o Nebi počula, že je slabšia, tak som dúfala, že sa mi aj tak bude páčiť. 
Spoiler: Nepáčila. 

Aby ste vedeli, knihu som dočítala ani nie pred týždňom a pamätám si z neho minimum. Tak "veľmi" to na mňa zapôsobilo. Oveľa viac si pamätám Slnko, ktoré som čítala pred vyše dvoma rokmi. Som rada, že niekedy vie môj mozog vytlačiť negatívne skúsenosti preč. Lebo toto proste nebolo dobré. 
Začala by som pozitívami, ktoré sú dve:
1). Autorkin štýl písania je opäť krásny a poetický. A tak sa našťastie čítala kniha veľmi ľahko a rýchlo. 
2). Krásne graficky spracované začiatky kapitol s básničkami, rozhovormi a podobne. Tie ma aj bavili najviac. 

Rozmýšľam, aké asi boli myšlienkové pochody Jandy Nelson, keď premýšľala o tejto knihe: Konečne použiteľný nápad! Milostný trojuholník! Sestrin ex a nový chalan v meste... Stavím sa, že s takým niečim ešte nikto iný neprišiel... To určite bude mať úspech! (Po dopísaní prvého konceptu:) Čože?! Také niečo už jeden či dvaja autori napísali?! No tak nič, sestra bude mŕtva. Inak všetko ostáva podľa pôvodného plánu.
Toto, moji drahí, som (určite správne) vydedukovala medzi riadkami. Pretože dejovo to nielenže nijako nevytŕča spomedzi iných YA. Naopak, ešte je to zastrčené v nejakej stoke. Na toto som už stará. 
Aby bolo jasné, hlavnej postave umrie milovaná sestra a jediné, čo ona rieši sú dvaja chalani. A ktorého si má, chúďatko, vybrať. Pričom opakujem, že jeden z nich bol sestrin frajer. (Oh, a ešte sa rozhodovala aj medzi nábytkom, ktorý bozkávala.) A toto sa rieši dobrých 85% knihy, tých zvyšných 15% je o tom vyrovnávaní sa so stratou. Možno ani toľko nie.

Mimochodom, v knihe nie je jediná sympatická postava. Lennie bola totálne blbá a iritovala ma, lebo sa chovala totálne iracionálne. Nevedela sa rozhodnúť, čo chce a kniha niekoľkokrát takmer letela cez celú miestnosť, lebo som nevedela predýchať, aká blbosť to je. Jej jediná prednosť bola jej láska k Búrlivým výšinám, ktoré taktiež absolútne milujem. Ale bez úvah, či mal Heatcliff erekciu, by som sa v pohode obišla. (Jasné, že mal, bol to chlap.) Ale keď tú knihu zničila, chcela som zničiť ja ju. 
Horšie ako Heatcliffova erekcia boli už len jej obľúbení svätí. Ktorá tínedžerka má obľúbených svätých?! (Nie, nechcem vedieť.) Strašne ma to tam iritovalo. 
Rovnako ako slovné spojenie "brutálne neuveriteľný", kedy sa prebúdzali moje skryté vražedné chúťky.  

Aby som to zhrnula, jediný dôvod, prečo čítať túto knihu je autorkin štýl písania, čo znamená, že sa  na ňu môžete kľudne vykašľať a proste prečítať Slnko. Ďakujem osudu, že som tú knihu čítala skôr, pretože ako sa poznám, po tomto by som jej rozhodne nedala šancu. 


Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart
Nájdete ju TU.

Kam ďalej?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem vám za každý komentár :)

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.